Transkripcia (jazykoveda)

Transkripcia (z lat. prepis) alebo prepis môže byť:

  • A) v užšom zmysle: písomné vyjadrenie (vyslovovaných alebo cudzím grafickým systémom napísaných) slov a textov z hľadiska ich výslovnosti prostriedkami určitého grafického systému (v najužšom zmysle len takéto písomné vyjadrenie slov a textov napísaných cudzím grafickým systémom)
  • B) v širšom zmysle: bod A plus transliterácia
  • C) v najširšom zmysle: vyjadrenie výrazu jedného jazyka v inom grafickom systéme než v grafickom systéme, v ktorom sa tento jazyk obyčajne zapisuje resp. v ktorom je už zapísaný (táto definícia zahŕňa okrem bodu B napr. prevod slovenského textu do Braillovho písma, prevod posunkovej reči do písanej notácie a [pravdepodobne aj] moderný prepis textu archiválie)

Transkripcia medzi písmami môže byť na "vyššej" úrovni, t. j. napr. z japonského písma do (napr. slovenskej) latinky alebo do arabského písma, alebo na "nižšej" úrovni, t. j. napríklad z albánskej latinky do slovenskej latinky (obidvoje sú latinky).

Transkripcia v užšom zmysle sa delí nasledovne:

  • odborný prepis (odborná transkripcia; Poznámka: Výraz odborný prepis môže alternatívne znamenať transliteráciu) – transkripcia používaná v jazykovede na jazykovedné účely
  • bežný prepis (bežná transkripcia, praktická transkripcia/praktický prepis, ortografická transkripcia/ortografický prepis) – transkripcia uskutočnená v zhode so štandardným pravopisom slov v cieľovom jazyku

Odborný prepis sa ďalej delí takto:

  • delenie 1:
    • fonetická transkripcia (fonetický prepis) – presné vyjadrenie zvukov slova (textu); vyznačuje sa aj prízvuk a pozičné varianty; značí sa hranatými zátvorkami (napr. [bum]); typický príklad je transkripcia podľa IPA (MFA)
      • široká fonetická transkripcia – zachytáva len najdôležitejšie fonetické javy
      • úzka fonetická transkripcia – zachytáva co najväčší počet zistených zvukových odtieňov a používa väčší počet diakritických a iných znakov
    • fonemická transkripcia (fonemický prepis, (?)fonologická transkripcia/fonologický prepis) – vyjadrenie fonemického zloženia slova (textu) bez ohľadu na pozičné zmeny foném; značí sa šikmými alebo špicatými zátvorkami (napr. /bum/, <bum>)
  • delenie 2:
    • vlastná zvuková transkripcia (vlastný zvukový prepis, segmentálna transkripcia/prepis)
    • intonačná transkripcia (intonačný prepis, supersegmentálna transkripcia/prepis)
  • delenie 3:
    • analytická transkripcia (analytický prepis) – napr. analfabetická transkripcia(neabecedný prepis, neabecedná transkripcia) navrhnutý O. Jespersonom
    • syntetická transkripcia (syntetický prepis)

Príklady bežných prepisov sú napríklad prepisové tabuľky uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu.

O definícii transliterácie pozri bližšie článok transliterácia.

Odborná transkripcia sa používa najmä v lingvistike (napríklad v slovníkoch) na presné objasnenie výslovnosti slova. Bežná transkripcia sa používa v bežných alebo populárnych textoch najmä na zápis cudzích osobných alebo geografických mien. Bežná transkripcia väčšinou neumožňuje (alebo umožňuje len veľmi nepresne) spätnú rekonštrukciu písanej podoby slova v zdrojovom písme.

Transliterácia sa používa v odborných (lingvistický aj nelingvistických) textoch alebo knižničných katalógoch a podobne, jej hlavný účel je zabezpečiť, aby sa v prípade potreby dala (aspoň do značnej miery) spätne rekonštruovať pôvodná písaná podoba slova v zdrojovom písme.

Príklad 1

Ruské slovo подходить:

  • fonetická transkripcia (bez vyznačenia prízvuku):
    • slovenská napr.: [pətchaďiť] či [pətxaďiť]
    • anglická napr.: [pətkhadyit] či [pətxad ’it ’]
    • podľa IPA: [pɘtxaɟɪc]
  • fonematická transkripcia:
    • slovenská napr.: /podxoďiť/
    • anglická napr.: /podxod ’it ’/
  • bežná transkripcia:
    • slovenská podľa PSP: podchodiť
    • anglická napr.: podkhodyit
  • transliterácia:
    • slovenská napr.: podchodit ’ či podxodit ’
    • anglická napr.: podkhodit ’ či podxodit ’
  • preklad:
    • slovenský: podísť
    • anglický: approach

Poznámka: Pred apostrof je tu vsunutá medzera, aby sa vizuálne dal ľahšie odlíšiť apostrof od slovenského mäkčena. Tá medzera tam normálne nepatrí.

Vysvetlenie: Slovo подходить znamená podísť. Mechanickým prevodom do slovenskej latinky dostaneme tvar "podchodit", pričom na konci za písmenom t je ešte tzv. mäkký znak (ь), ktorý v latinke ako písmeno neexistuje (preto sa namiesto neho v latinke ako "náhrada" obyčajne píše apostrof). Prevodom do slovenskej latinky zohľadňujúcim aj výslovnosť ruského slova dostaneme tvar "p (ə) tchadiť" (takto sa to slovo teda vyslovuje). Prízvuk ja na poslednej slabike. V slabike predchádzajúcej pred prízvučnou slabikou sa v ruštine vo výslovnosti o mení na a; v slabike ešte viac vzdialenej od prízvučnej slabiky sa o mení na šva(ə). Okrem toho sa d na konci predpony spodobuje na t.

Príklad 2

Iný príklad: ruské slovo словарь:

  • slovenská fonetická transkripcia (bez vyznačenia prízvuku): [slavar] či presnejšie [slavar']
  • bežná slovenská transkripcia: slovar
  • slovenská transliterácia: slovar'
  • slovenský preklad: slovník

Vysvetlenie: Slovo словарь znamená slovník. Mechanickým prevodom do slovenskej latinky dostaneme tvar "slovar", pričom na konci za písmenom r je ešte takzvaný mäkký znak (porovnaj príklad vyššie). Kým v príklade vyššie bolo možné mäkký znak v slovenčine v bežnom prepise zohľadniť tak, že sa napísalo ť namiesto t, lebo v slovenčine existuje mäkké t, v tomto príklade to možné nie je, lebo mäkké r v slovenčine na rozdiel od ruštiny neexistuje. Preto sa mäkký znak v bežnej transkripcii vynecháva a len v transliterácii sa zapisuje, a to pomocou apostrofu.

Zásady transkripcie a transliterácie pre vybrané jazyky sú uvedené v STN a napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu. Na medzinárodnej úrovni vydáva zásady prepisu ISO, tieto platia najmä v medzinárodnom styku a pri tvorbe máp a podobne.

Copyright